| Počet obyvateľov: | 2,2 mil. (údaj z roku odhad 2004) |
| Hlavné mesto: | | slovensky | miestny názov | anglicky |
|---|
| nebolo určené, mestá Ramalláh a Gaza sú dočasným sídlom správnych orgánov Palestínskej autonómnej samosprávy | | |
|
| Počet obyvateľov hlavného mesta: | |
| Ďalšie dôležité mestá: | Hebron, Nablus, Betlehem, Nazareth, Jericho |
| Hustota obyvateľstva: | |
| Úradný jazyk: | arabčina (čiastočne sa v úradbnom styku používa angličtina) |
| Jazyky: | |
| Mena: | paralelne sú v obehu Nový izraelský šekel (New Israeli Shekel) (NIS), Jordánsky dinár (Jordanian Dinar) (JD), Americký dolár (U.S. dollar) (USD) (NIS, JD, USD) |
| Dĺžka hraníc so susednými štátmi: | |
| Dĺžka pobrežia: | 0 km |
| Administratívne územné členenie: | nebolo stanovené |
| Telefónna predvoľba: | + 00972 |
| Medzinárodná poznávacia značka: | PS |
| Internetová doména: | .ps |
| HDP na obyvateľa: | 600 Gaza, 950 Západný breh Podľa štatistík Svetovej banky sa HDP produkovaný na palestínskych územiach od začiatku intifády zmenšil o 40%. Veľká časť obyvateľstva je súčasne plne odkázaná na humanitárnu pomoc prichádzajúcu najmä od EÚ, OSN a medzinárodných mimovládnych organizácií. USD (údaj z roku 2004) |
| Podiel na tvorbe HDP: | | poľnohospodárstvo | priemysel | služby |
|---|
| | | |
|
| Miera nezamestnanosti: | 51% Gaza, 39% Západný breh (údaj z roku 2004) |
| Národnostné zloženie: | | národnosť | % zastúpenie |
|---|
| Arabi | 99% |
|
| Etnické skupiny: | |
| Náboženstvá: | | náboženstvo | % zastúpenie |
|---|
| islam | 85% | | kresťania | 15% |
|
| Štátny sviatok: | | dátum | sviatok |
|---|
| 15. novembra | 15.november 1988 - vyhlásenie Deklarácie nezávislosti Palestíny |
|
| Vznik štátu: | 15. mája 88 (Palestína) |
| História štátu v skratke: |
Palestínske územia boli do r. 1947, kedy OSN schválila rozdelenie na židovský a arabský štát, súčasťou britského mandátneho územia. Palestínsky štát z nich nikdy nevznikol, pretože arabské štáty s rozdelením nesúhlasili. Po vytvorení židovského štátu v roku 1948 a následnej arabsko-izraelskej vojne sa územia predurčené pre vznik palestínskeho štátu dostali pod izraelskú, jordánsku a egyptskú okupáciu.
K zásadnej zmene došlo vo vojne v roku 1967, kedy Izrael obsadil územia dovtedy spravované arabskými štátmi, anektoval východnú časť Jeruzalema a vyhlásil celé mesto za jednotné a nedeliteľné hlavné mesto Izraela.
V roku 1964 bola založená Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá si predsavzala oslobodenie všetkých území od izraelskej okupácie a vytvorenie samostatného palestínskeho štátu. OOP vyhlásila „intifádu“, ktorá ako hnutie odporu a odmietania poslušnosti voči Izraelu zviditeľnila palestínsky problém a zmobilizovala snahu medzinárodného spoločenstva na jeho vyriešenie. Konkrétnym výsledkom bolo udelenie pozorovateľského štatútu OOP v OSN v roku 1974.
Možnosť mierového riešenia palestínskej otázky bola predmetom Madridskej konferencie (1991), na ktorej začali účastníci arabsko-izraelského konfliktu pod záštitou USA a vtedajšieho ZSSR rokovať o postupnom vyriešení sporu. Novú dimenziu dostal mierový proces po víťazstve ľavice v izraelských voľbách roku 1992. Tajné rokovania vyústili v septembri 1993 do podpisu spoločnej dohody o poskytnutí čiastočnej samosprávy časti dovtedy okupovaných území - pásma Gazy a mesta Jericho.
V máji 1994 došlo v Káhire k podpisu Deklarácie o princípoch spolupráce medzi OOP a Izraelom (označovanej ako Oslo I), ktorá vytyčovala základné formy a etapy poskytnutia samosprávy nielen týmto autonómnym územiam, ale i časti Západného brehu Jordánu. V súlade s týmto dokumentom sa mala s definitívnou platnosťou vyriešiť do roku 1999 i otázka Jeruzalema. Dohodou zo septembra 1995 podpísanou vo Washingtone (tzv. Oslo II) boli rozšírené právomoci palestínskych autonómnych orgánov na časť územia Západného brehu rieky Jordán.
Dňa 1.7. 1994 pricestoval do Gazy predseda OOP J. Arafat a ujal sa funkcie predsedu Palestínskej správy nad autonómnymi územiami. Komplikovaný a mnohými prekážkami spomaľovaný proces (terorizmus, odpor radikálnych skupín - palestínskych i izraelských) začal prinášať prvé výsledky. Izraelská armáda sa stiahla z podstatnej časti pásma Gazy, z Jericha a jej miesto zaujala palestínska polícia. Izraelská civilná správa odovzdala v Gaze a v Jerichu výkon moci palestínskym inštitúciám, ktoré postupom času prevzali časť právomocí (zdravotníctvo, školstvo, turistika, dane apod.) i na zatiaľ Izraelom obsadenom Západnom brehu. Realizácia týchto krokov bola sprevádzaná obrovskými komplikáciami. Obe strany uplatňovali vlastný výklad doteraz podpísaných dokumentov a hľadanie kompromisných riešení sa stalo čoraz zložitejším. Zaťažkávajúcou skúškou bolo konanie volieb do orgánov zákonodarnej moci na palestínskych územiach - Palestínskej rady dňa 20.1.1996.
Otázka vyhlásenia samostatného palestínskeho štátu
Pôvodná myšlienka Palestínčanov vyhlásiť palestínsky štát bola 4. mája 1999, po ukončení platnosti dohôd OSLO. J. Arafat, predseda Palestínskej samosprávy, prejavil ochotu rokovať s USA o odložení vyhlásenia štátu 4. mája 1999, pôvodne s predpokladaným termínom vyhlásenia 31.12.1999, na rozhraní nového storočia a pred začiatkom projektu Betlehem 2000. Tento termín sa však ukázal ako nereálny a vzhľadom na pozitívne výsledky parlamentných volieb v Izraeli sa dostala otázka do novej roviny. |
| Hlava štátu: | Najvyšším predstaviteľom – predsedom Palestínskej autonómnej samosprávy – je Mahmoud Abbas, ktorý je súčasne aj predsedom výkonného výboru OOP. Mahmoud Abbas bol za predsedu Palestínskej samosprávy zvolený vo voľbách 9.1.2005 , prezident od 09. januára 2005, spôsob voľby: občania, dĺžka volebného obdobia: vo vývoji |
| Predseda vlády: | Ismail Haniya, od 29. marca 2006 |
| Minister zahraničných vecí: | Mahmoud Zahar, od 29. marca 2006 |
| Dátum konania posledných volieb: | 25. januára 2006 |
| Vládne strany: | | názov strany (skratka) |
|---|
| Hamas |
|
| Opozičné strany: | | názov strany (skratka) |
|---|
| OOP (Organizácia pre oslobodenie Palestíny) |
|
| Výkonná moc v štáte: | vláda pozostáva z členov palestínskej politickej strany Hamas |
| Zákonodarný orgán: | 132-členná Palestínska legislatívna rada (Palestinian Legislative Council) zvolená vo voľbách 25.1.2006 |
| Vnútropolitická situácia: |
Situáciu na autonómnych územiach charakterizujú mnohé krízové javy prameniace v dôsledku okupácie Izraelom, z devastácie hospodárskeho života a celkového zhoršovania sociálno-kultúrneho zdravotníckej úrovne. Nezanedbateľný je taktiež boj o moc medzi stúpencami a odporcami mierového procesu. Politické súperenie udržiava neustále napätie v spoločnosti a zložitú bezpečnostnú situáciu. Negatívnym faktorom posilňujúcim tento stav je aj fakt, že 40% obyvateľstva palestínskych území je mladších ako 25 rokov, čiže vyrastalo v čase okupácie a je značne protiizraelsky naladené.
Obrovským bremenom palestínskej samosprávy je Izraelom dlhodobo zanedbávané hospodárstvo. Na okupovaných územiach prakticky absentuje priemysel (výnimkou sú len fabriky na spracovanie ovocia, zeleniny a dielne na výrobu obuvi a textilu), infraštruktúra je zdevastovaná a nezamestnanosť sa pohybuje medzi 51% (Gaza) a 39% (Západný breh). Okrem toho Izrael vedome obmedzuje exportné možnosti z palestínskych území. Tomu zodpovedá i ročný príjem na 1 obyvateľa, ktorý na Západnom brehu predstavuje 950 USD a v Gaze len 600 USD. Rozpočtový deficit v posledných rokoch dosahuje výšku 150 mil. USD. Situáciu ďalej zhoršuje zníženie počtu udelených pracovných povolení v Izraeli.
Populačný boom, nedostatok základných potravín a vody, sú pre neskúsené palestínske orgány neprekonateľné problémy. Prílev investícií je podstatne nižší, než sú objetívne požiadavky. |
| Zahraničná politika: |
|
| Uznanie štátu zo strany SR: | 15. mája 1988 |
| Uznanie SR: | 01. januára 1993 |
| Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: | 01. januára 1993 |
| Mená veľvyslancov SR: | |
| Mená veľvyslancov v SR: | |
| Časové pásmo: | UTC +2 |
| Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: | www.mofa.gov.ps |
Autor fotografii: Roman Kovarik. 
