| Počet obyvateľov: | 61.424.200 (údaj z roku 2004) |
| Hlavné mesto: | | slovensky | miestny názov | anglicky |
|---|
| Paríž | Paris | Paris |
|
| Počet obyvateľov hlavného mesta: | 11.200.000 (údaj z roku 2001) |
| Ďalšie dôležité mestá: | Lyon, Marseille, Lille, Toulouse, Strasbourg |
| Hustota obyvateľstva: | 111 obyv. / km2 (údaj z roku 2004) |
| Úradný jazyk: | francúzsky jazyk |
| Jazyky: | | jazyk | % zastúpenie |
|---|
| francúzsky | 86% | | nemecký | 2,12% | | arabský | 2,05% | | portugalský | 1,27% | | taliansky | 1,19% | | španielsky | 1,06% | | bretónsky | 0,61% | | baskický | 0,2% |
|
| Mena: | euro (EUR) |
| Dĺžka hraníc so susednými šttmi: | | štát | dĺžka hranice |
|---|
| Belgické kráľovstvo | 620 km | | Luxemburské veľkovojvodstvo | 73 km | | Nemecká spolková republika | 451 km | | Švajčiarska konfederácia | 573 km | | Talianska republika | 488 km | | Španielske kráľovstvo | 623 km | | Andorrské kniežatstvo | 56 km | | Monacké kniežactvo | 4 km |
|
| Dĺžka pobrežia: | 3.427 km |
| Administratívne územné členenie: | Francúzska republika zahrnuje metropolitné Francúzsko (22 regiónov rozčlenených na 96 departementov); 4 zámorské departementy - Francúzska Guyana, ostrovy Guadeloupe, Martinique, Réunion); 4 zámorské územia - Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna, francúzske územia za južným polárnym kruhom; územia so špeciálnym štatútom (Mayotte, Saint-Pierre-Miquelon). Súčasťou metropolitného Francúzska je aj ostrov Korzika. Francúzsko má 36 394 obcí. |
| Telefónna predvoľba: | +33 |
| Medzinárodná poznávacia značka: | F |
| Internetová doména: | fr |
| HDP na obyvateľa: | 27.600 USD (údaj z roku 2004) |
| Podiel na tvorbe HDP: | | poľnohospodárstvo | priemysel | služby |
|---|
| 2,7 | 24,4 | 72,9 |
|
| Miera nezamestnanosti: | 10,1 (údaj z roku 2005) |
| Národnostné zloženie: | | národnosť | % zastúpenie |
|---|
| Francúzi | 90% | | Taliani | % | | Španieli | % | | Alžírčania | % | | Maroko | % |
|
| Etnické skupiny: | |
| Náboženstvá: | | náboženstvo | % zastúpenie |
|---|
| katolíci | 81,4% | | moslimovia | 6,89% | | protestanti | 1,64% | | židia | 1,29% |
|
| Štátny sviatok: | | dátum | sviatok |
|---|
| 14. júla | Deň dobytia Bastily (1789) |
|
| Vznik štátu: | 04. septembra 58 |
| História štátu v skratke: |
V 1. tisícročí pred n.l. ovládli keltskí Galovia povodie Rhôny. Formovanie prvých keltských štátnych útvarov prerušila v 1. storočí n.l. expanzia Rimanov, ktorí teritórium nazvali Galia a romanizovali. Po páde západorímskej ríše ovládli územie Frankovia. V 1. storočí odrazili expanziu Arabov a ovládli veľkú časť strednej Európy, severné Taliansko a severovýchod Španielska. Francúzsky štát sa formoval v polovici 10. storočia. V bojoch proti vikingským nájazdom získali vplyv Kapetovci, v r. 987 získali kráľovskú korunu. K Parížu pripojili ďalšie feudálne léna a postupne tak vytvorili najvýznamnejší západoeurópsky štát. V tzv. storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavy na európskom kontinente. K ich porážke prispelo i ľudové hnutie, ktorého predstaviteľkou bolo dedinské dievča Jana z Arku. Kráľovi Ľudovítovi XI. sa podarilo pokoriť väčšinu feudálov a obnoviť kráľovskú moc a presadzovali sa prvky ranného kapitalizmu. Po smrti Ľudfovíta XIV sa začal rozklad feudálnej spoločnosti. Úsilie buržoázie a odpor utláčaných vyvrcholili Veľkou francúzskou revolúciou (1789-1794). V roku 1799 sa dostal k moci Napolenon Bonaparte, ktorý zaistil na čas hegemóniu krajiny. Jeho armáda však roku 1812 utrpela porážku v Rusku a rok neskôr sa jeho impérium začalo rozpadávať. Po revolúcii v roku 1870 nastalo obdobie stabilizácie republiky, zámorských výprav a kolonizácie, kedy sa Franúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou. V prvej svetovej vojne bolo Francúzsko jednou z hlavných mocností, ktoré sa orientovalo na spojenectvo s Veľkou Britániou a Ruskom. Po vojne však nastalo obdobie stagnácie a nestability, takže nebolo schopné čeliť Nemecku. Podpísaním mníchovskej dohody vydalo svojho spojenca Československo napospas Nemecku. V júni 1940 však bola francúzska armáda porazená a časť krajiny bola okupovaná Nemeckom. V júni 1944 boli nemeckí okupanti vytlačení. V rokoch 1954 -1962 koloniálne vojny viedli k rozpadu Francúzskej koloniálnej ríše. Po vojne prijalo Francúzsko Marshallov plán obnovy. Francúzsko sa stalo jedným zo zakladajúcich štátov EÚ. |
| Hlava štátu: | Jacques Chirac, prezident od 05. septembra 2002, spôsob voľby: občania, dĺžka volebného obdobia: 5 rokov rokov |
| Predseda vlády: | Dominique de Villepin, od 31. mája 2005 |
| Minister zahraničných vecí: | Philippe Douste-Blazy, od 31. mája 2005 |
| Dátum konania posledných volieb: | 26. septembra 2004 |
| Vládne strany: | | názov strany (skratka) |
|---|
| Únia za ľudové hnutie (Union pour le Mouvement Populaire - UMP) |
|
| Opozičné strany: | | názov strany (skratka) |
|---|
| Únia za francúzsku demokraciu (Union pour la Démocratie Française - UDF) | | Socialistická strana (Parti Socialiste - PS) | | Francúzska komunistická strana (Parti Communiste Français - PCF) | | Zelení (Les Verts) | | Hnutie za Francúzsko (Mouvement pour la France – MPF) |
|
| Výkonná moc v štáte: | Výkonná moc vo Francúzsku prináleží prezidentovi republiky a vláde |
| Zákonodarný orgán: | Legislatívna moc prináleží Parlamentu. Francúzsky parlament sa skladá z Národného zhromaždenia, ktoré je volené vo všeobecných priamych voľbách, a Senátu voleného vo všeobecných nepriamych voľbách voliteľmi. 577 poslancov Národného zhromaždenia je volených na 5 rokov, 321 senátorov na 9 rokov (Senát sa obmieňa po tretinách každé 3 roky) |
| Vnútropolitická situácia: |
Výkonná moc: Výkonná moc vo Francúzsku prináleží prezidentovi republiky a vláde.
Prezident Francúzska: Od roku 1962 je volený občanmi v priamych voľbách. Prezidentský mandát je päťročný od posledných prezidentských volieb v roku 2002. Prezident menuje predsedu vlády Francúzska, predsedá Rade ministrov Francúzska, vyhlasuje referendum, v čase vážneho ohrozenia môže rozpustiť francúzske Národné zhromaždenie (nie však Senát) a ujať sa jeho právomocí, rokuje o zmluvách, je vrchným veliteľom vojsk, dohliada na dodržiavanie francúzskej ústavy a udeľuje milosť.
Vláda Francúzska: Francúzska vláda je menovaná prezidentom republiky. Na jej čele stojí predseda. Prezident menuje členov vlády na návrh predsedu vlády. Predseda vlády má právo navrhovať zákony, rovnako ako členovia francúzskeho parlamentu. Vláda určuje a riadi politiku národa. Každý minister zodpovedá za určitú oblasť a riadi administratívny aparát. Vláda rokuje každú stredu v Rade ministrov v Elyzejskom paláci. Na jej čele je prezident Francúzska. Vláda pripravuje návrh rozpočtu, o ktorom hlasuje francúzsky parlament. Vláda za výkon svojej funkcie zodpovedá Národnému zhromaždeniu Francúzska (nie Senátu), ktoré jej môže vysloviť nedôveru. |
| Zahraničná politika: |
Na medzinárodnej scéne považuje Francúzsko za najdôležitejšie odpovedať na hrozby pre mier a medzinárodnú bezpečnosť. Podporuje budovanie multipolárneho sveta, poukazuje na pretvávajúce regionálne krízy v Európe, Ázii, Afrike. Popri regionálnych krízach poukazuje na možné negatívne dopady globalizácie - hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť, kultúrnu diverzitu, životné prostredie. |
| Uznanie štátu zo strany SR: | |
| Uznanie SR: | 01. januára 1993 |
| Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: | 01. januára 1993 |
| Mená veľvyslancov SR: | | Mária Krasnohorská, 22. januára 2002 |
|
| Mená veľvyslancov v SR: | | Jacques Faure, 23. októbra 2003 |
|
| Časové pásmo: | SEČ |
| Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: | http://www.diplomatie.gouv.fr |
Autor fotografii: Roman Kovarik. 
